ATATŰRK – OTEC TURECKÉHO NÁRODA
(príhovor o. Jána Majerníka)

            Bol otcom tureckého štátu, poznali ho pod menom Mustafa Kemel. Ten výraz Atatűrk znamená vlastne otec, teda to je jeho priezvisko a on zaviedol, aby ľudia mali meno aj priezvisko. Teda aby nemali len vlastné meno a meno otca. On sa pričinil o začlenenie Turecka do moderného sveta.
            Narodil sa v r. 1881 v Solúne. Tam je aj jeho dom. Vychodil obchodnú ekonomickú školu, ale keď zomieral jeho otec, presvedčil mamu, že chce ísť ešte na vojenskú školu. Tam bol veľmi dobrým žiakom. V r. 1902 šiel do Istanbulu, kde vzniká aj politické hnutie proti sultánovi a jeho vláde. Teda on bol jeden z mladých Turkov, ktorý ako 25-ročný patril do skupiny budovateľov politickej strany, ktorá sa nazývala Asociácia pre spojenie a pokrok Turecka. Bola to radikálna strana, ktorá v apríli r. 1909 zhodila sultána Abdula Abida. Teda Atatűrk nemal ani 30 rokov, keď sa podieľal na tejto revolúcii. Keď potom začala prvá svetová vojna (1914-1918) a Turecko sa stalo prívržencom Nemecka – to bola už dokonalá rana tureckému štátu. A následne Turci vojnu prehrali. Isteže kariéru Atatűrka neovplyvňovala len táto radikálna politická strana, o ktorej vieme, že sa dosť podieľala na likvidácii kresťanov a Arménov.
            V r. 1915 poslala vláda Atatűrka do Galipolis, teda tam sa mali ešte počas I. svetovej vojny vylodiť spojenci, teda Británia. Briti mali k dispozícii jednotky Austrálie a Nového Zélandu. Churchil si myslel, že prejsť týmto úsekom, kde sa nachádza Galipoli, teda Dardanely, tam, kde sa prechádza z európskej pevniny na ázijskú, potrvá len niekoľko dní. Ale pri tejto bitke sa Atatűrk dobre vyznamenal. V tejto vojne, kde bolo niekoľko desiatok tisíc mŕtvych, si vyslúžil povesť charizmatického vodcu. Keď Turci tento boj vyhrali a zachránili si Dardanely - vstup do Turecka, jednoducho Atatűrka ako vojnového hrdinu urobili generálom. Ďalší Atatűrkov úspech bola vojna o nezávislosť.
            Nemci prehrali prvú svetovú vojnu a keďže Turci boli nemeckí spojenci, všetci víťazní spojenci si chceli Turecko rozdeliť. Teda najmä Francúzi, Taliani, Angličania a na prvom mieste Gréci. Lenže bola to zasa charizmatická Atatűrkova postava, ktorá práve z Ankary organizovala národný odboj. V meste Anasia neďaleko Ankary dokonca zorganizoval armádu a dokonca pri vojne o Sakarien asi 100 kilometrov na západ od Ankary on dokázal odraziť spojencov. K deleniu Turecka vôbec nedošlo. Bolo jasné, že západné vlády podcenili Atatűrka. A následne táto výhra Atatűrka priniesla aj veľkú masakru kresťanov pri Izmire (3. najväčšie mesto Turecka). Potom následne bol Atatűrk zvolený za prezidenta.
            Teda súčasné Turecko o rozlohe 780 tisíc km štvorcových bola jeho zásluha. Vytvoril národný snem, potom zrušil sultána. Keď bola v r. 1923 vyhlásená republika, potom následne previedol kľúčové reformy. Sú to: meno a priezvisko, latinka, žiadne arabské písmo. Otvorila sa krajina na západ. Taliani boli na začiatku jeho idolom, avšak reformy hospodárstva na európsky model sa mu nepodarilo dosiahnuť. Zrušil kalifa v tom zmysle, aby islam nediktoval politike žiadne podmienky.
            Atatűrk nezvládal otázku Kurdov, preto v r. 1925 potlačil povstanie, aby zrušil opozičnú politickú stranu. Zaviedol cenzúru tlače. Po povstaní v Dyarbákire, ktoré potlačil, dal obesiť niekoľko sto popredných vodcov povstania. Na to následne nasledoval zle pripravený atentát na Atatűrka, ktorý sa podarilo odhaliť a následne nasledovali ďalšie čistky v strane.
            V zásade sa Atatűrk snažil, aby Turecko bol samostatný štát, aby nevytváral žiadne vojenské či politické pakty. Teda toto pomohlo Turecku aj počas 2. svetovej vojny. Ale to bolo až neskôr, lebo Atatűrk sa konca 2. svetovej vojny nedožil. Ku koncu života Atatűrk upadol do akejsi melanchólie a začal často piť. A zomrel na cirhózu pečene. Hovorí sa, že bol nepredvídateľný paranoik, veľmi hnevlivý. Zomrel 10. nov. 1938.
            Aj v súčasnosti môžeme povedať, že ten trend, ktorý nastolil Atatűrk – orientácie viac na západ ako na východ platí až dodnes. A taktiež súčasná diplomacia Turecka sa snaží byť so všetkými zadobre a najviac zložitá je pre nich opäť otázka Kurdov a vytvorenia samostatného štátu. A taktiež je problém, čo sa týka vody, že Turecko zastavilo vodu do Sýrie a Iraku, ktorí ju nemajú.
            Taktiež problém je Cyprus a otázka Grécka. Gréci by radi ťažili ropu z Egejského mora, ktoré boli prisúdené Turecku v r. 1923, ale tieto miesta sú veľmi blízko gréckej pevniny. Teda aj toto by pomohlo Grékom v ekonomickej kríze, ktorú teraz prežívajú.